Problematika vplyvu elektromagnetických polí (EMP) na obyvateľstvo začala byť aktuálna v dôsledku výrazného zvýšenia počtu zdrojov elektromagnetického žiarenia, najmä prudkým rozvojom telekomunikačných technológií. Napriek podpore, ktorej sa výskumu vplyvu elektromagnetických polí na zdravie človeka dostáva zo strany Svetovej zdravotníckej organizácie alebo Európskej únie, v súčasnosti nie je možné jednoznačne potvrdiť alebo vyvrátiť škodlivý vplyv dlhodobej expozície EMP na ľudský organizmus. Časť štúdií poukazuje na súvis medzi elektromagnetickým poľom a vznikom ochorení, ako napr. leukémia a rakovina. Výsledky iných štúdií nepreukázali negatívny vplyv elektromagnetických polí na ľudské zdravie v prípade, ak nebudú prekročené v súčasnosti platné limity. Vzhľadom k súčasnému stavu je nevyhnutné naďalej venovať výskumu vplyvu elektromagnetických polí na ľudský organizmus patričnú a systematickú pozornosť a podporovať výskumné aktivity v oblasti účinkov elektromagnetických polí.

Problematike elektromagnetických polí sa venujú viaceré významné organizácie, napr. Medzinárodná komisia pre ochranu pred neionizujúcim žiarením (ICNIRP), Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), Medzinárodná telekomunikačná únia (ITU), Medzinárodná elektrotechnická komisia (IEC), ale aj mnohé ďalšie. Otázka ochrany pred účinkami elektromagnetických polí je aktuálna aj v rámci Európskej únie (EÚ). Európska rada, ako aj Európsky parlament vydali návrhy opatrení týkajúce sa elektromagnetických polí. Ide o odporúčanie Rady (1999/519/ES) z 12. júla 1999 o obmedzení vystavenia širokej verejnosti elektromagnetickým poliam (0 Hz až 300 GHz), ktoré vychádzajú z odporúčaní Medzinárodnej komisie na ochranu pred neionizujúcim žiarením (ICNIRP). Druhým dokumentom je Smernica európskeho parlamentu a rady 2013/35/EÚ z 26. júna 2013 o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách týkajúcich sa vystavenia pracovníkov rizikám vyplývajúcim z fyzikálnych činidiel (elektromagnetické polia). Aktuálnosť problematiky elektromagnetických polí potvrdzujú aj výsledky Eurobarometra č. 272a z júna 2007. Výsledky preukázali, že väčšina občanov EÚ má pocit, že ich verejné orgány v dostatočnej miere neinformujú o opatreniach na ich ochranu pred elektromagnetickým žiarením.

V rámci legislatívy SR problematiku ochrany osôb pred účinkami elektromagnetických polí rieši Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky 534/2007 Z.z. (požiadavky na zdroje elektromagnetického žiarenia a na limity expozície obyvateľov elektromagnetickému žiareniu v životnom prostredí) a Nariadenie vlády SR 329/2006 Z.z. (o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou elektromagnetickému poľu). Predmetné legislatívne predpisy ustanovujú minimálne požiadavky na zdroje elektromagnetického žiarenia s cieľom zabezpečiť ochranu zdravia obyvateľov v životnom prostredí a zaistiť bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov v súvislosti s expozíciou elektromagnetickému poľu s frekvenciou od 0 Hz do 300 GHz. V súčasnosti platné akčné hodnoty pre obyvateľstvo SR sú uvedené na obrázku.

Z dôvodov zabezpečenia dostatočnej ochrany obyvateľov pred nepriaznivými účinkami elektromagnetických polí (EMP) sa v niektorých vyspelých krajinách presadzuje koncepcia „rozumnej minimalizácie expozície“. Táto koncepcia v praxi znamená prijatie jednoduchých, ľahko uskutočniteľných, málo nákladných opatrení na minimalizáciu expozície obyvateľov, a to aj v prípade, keď riziko vyplývajúce z expozície osôb elektromagnetickému poľu nie je výrazné (úrovne expozície sú nižšie ako legislatívou stanovené limity). Príkladom dodržania koncepcie „rozumnej minimalizácie expozície“ môže byť plánovanie výstavby zdravotníckych zariadení, detských ihrísk, škôl a predškolských zariadení do lokalít s najnižšími hodnotami expozície elektromagnetickému poľu. Tento prístup však bez relevantných informácií o dosahovaných úrovniach elektromagnetických polí nie je možné aplikovať v praxi.